Opäť začala škola, tento rok už aj s Dominikom. Do školy si hrdo vykračoval s taškou aj s kornútkom pomaly väščím ako on sám. Rýchlo zistil, kde čo je, ako to funguje s obedmi a že cez pauzy sa dá hrať vonku. Úlohy si zatiaľ robí rád a sám hneď po škole. Najlepšie je ho nechať kým ich spraví a až potom ich s ním prejsť. Nová situácia, únava aj nadšenie v ňom spôsobila doslova vybuchovanie emócií.
Na poslednú chvíľu a už mimo letnej sezóny, sme sa vybrali na ešte jeden výlet, na Štefánikovú mohylu. Počasie sme mali nádherné, akurát vláčik, ktorý vraj premáva z Brezovej pod Bradlom mimo sezóny nepremával a tak sme deťom sľúbili, že sa tam ešte niekedy vyberieme. Deti boli uchvátené veľkosťou stavby a krásnym výhľadom zhora. Nakoniec sme po pár schodoch dolu lesom prišli ku chate Bradlo, kde sme si posedeli pri kávičke/kofole s koláčikom.
Krásne počasie, nie príliš horúco. Rozmýšľali sme kam by sme sa stihli vybrať pred obedom. Rozhodli sme sa pre zrúcaninu Korlátko. Ruksaky sme balili dlhšie ako trval výlet samotný. Tam sme sa vybrali cestou na Rozbehy, z ktorej sme odbočili na lesný chodník a za chvíľu sme už liezli po skalách. Dosť veľa častí bolo poopravovaných, pribudli aj nové bio záchody. Vyliezli sme najvyššie ako sa dalo, poobdivovali výhľad a naspäť sme sa vybrali lesom na opačnú stranu smerom ku kláštoru na Cerovej.
Ku koncu prázdnin sa nám konečne podarilo vycestovať za rodinou. Už tak nejako tradične a s veľkou radosťou deti pomáhali s varením pretlaku a pri zbere zemiakov. Jazdili na traktore s bránami a stále behali po vonku. Už nebolo veľmi teplo, kúpanie sme tento rok vynechali, ale deti objavili v obchode nálepkový časopis o zaujímavých miestach na Slovensku, ktorý ich veľmi zaujal. Nálepky pozbierali naozaj v rekordne krátkom čase. Nejaké získali v obchode, ale za veľkú časť vďačíme vymieňaniu v rámci rodiny.
Po dlhom čase sme sa vybrali na výlet do blízkeho parku. Deti boli nadšené, konečne výlet a nie len sedenie doma kvôli Corone. Predpoveď počasia bola mizerná s dažďom, to nás ale neodradilo. Vybavení pršiplášťami sme nakoniec mali nádherné počasie. Dvakrát síce spŕchlo a keď sme už odchádzali k autu chvíľu lialo, ale všetci boli spokojní a príjemne unavení. Deti nakŕmili srnky, pozreli bobry a všetky možné vtáky. Dominik bol najviac nadšený z medvedíka čistotného a z medveďov.
Koniec Júla bol v škole náročnejší, lebo sa snažili dobehnúť všetky testy a známky, ale s deťmi sa nám aj napriek tomu podarilo tráviť veľa času na bicykloch. Objavovali sme ihriská v susedných dedinách a ochutnávali, akú majú zmrzlinu. Dominika symbolicky vyhodili zo škôlky. Olivia strávila večer plný čítania v škole. Pri posedení v Biergarten sa rozlúčila s pani učiteľkou, ktorá ich mala prvé dva roky a potom sa mohli začať prázdniny.
Dominik je už zase o kúsok starší. Ešte stále sa rád túli, ale hlavne keď niečo potrebuje alebo sa chce posťažovať, prípadne, keď ho treba poľutovať. Začal chodiť na gitaru. Nechce sa mu veľmi cvičiť to, čo mu povie učiteľka, ale gitaru má v rukách stále a na hodine vie akosi aj tak všetko zahrať ako treba a akordy chytá ako keby sa s tou gitarou narodil. S Oliviou začali hrávať tenis a momentálne je veľmi nadšený aj futbalom.
Dominik sa teší do školy. Najviac na školskú telocvičňu, ihrisko a dvakrát také dlhé prázdniny ako v škôlke. A ešte na prestávky a školské výlety. A po mojom skúmavom pohľade dodal, že sa aj veľa naučí. Vždy má veľa otázok a zaujímajú ho rôzne témy cez oceán a jeho obyvateľov, litosférické dosky, vznik pohorí a priekop. Vždy začne o niečom nadšene rozprávať, alebo sa pýta otázky, na ktoré viem len čiastočne odpovedať a odpovede hľadáme spolu.
Táto zima bola nejako krátka, aj keď samozrejme ešte neskončila a možno po krátkej jarnej pauze znovu nasneží. Ale aspoň pekne nasnežilo a deti boli pri každej príležitosti v záhrade a stavali domček s tunelom, ktorý bol nakoniec pekný veľký. Škoda, že s dažďom bolo rýchlo po ňom. Domáce učenie sme zvládli oveľa lepšie ako počas minulého lock downu v apríli. Myslím, že to bolo aj tým, že mali každý deň online hodinu s pani učiteľkou.
Olivia si na svoje narodeniny želala teplo, lebo chcela oslavovať so slniečkom v záhrade. Tento rok sa jej to zázračne splnilo. Teta jar si povedala, že zimy stačilo a týždeň sme mali 17 stupňov. Odkryli sme trampolínu, povyberali kolobežky a korčule a chodíme pozorovať vtáčiky, ktorých je tu zrazu neúrekom. Narodeninová torta bola čokoládová v tvare srdiečka a s motýlmi presne podľa oslávenkyných predstáv. Olivia robí rada experimenty a pozorovania. Najlepšie, ked sa dá niečo zmiešať a mení to farbu alebo pení.