Tentokrát sme sa vybrali trošku vyššie na kopec Wallberg (1722m), čím sme zvýšili prevýšenie na 927m. Ku kopcu sme cestovali okolo jazera Tegernsee, ktoré bolo zhora nádherne vidieť. Zaparkovali sme pri lanovke a vydali sme sa šlapať hore.
Hneď na začiatku cesty sme sa dozvedeli, že prvá chata, okolo ktorej sme chceli ísť je zavretá (po zimnej verzii cesty) a tak sme sa rozhodli, že to zoberieme hore o čosi strmšou ale kratšiou letnou cestou. Či to bolo najlepšie riešenie neviem, hore sme boli o hodinu skôr ako bol plán, ale môj bedrový kĺb z toho dvakrát nadšený nebol. Cesta bola príjemná, široká a v chládku, akurát sále v lese z čoho sme sa najprv tešili, ale keď sme ani po hodine cez stromy nič nevideli začalo nám byť dlho.
Ale netrvalo dlho a prišli sme k ďalšej chatke odkiaľ bol krásny pohľad, v diaľke bolo počuť zvončeky pasúcich sa kráv a pred nami bola posledná necelá hodinka šlapania. Po ceste sme natrafili ešte na kaplnku a poslednú chatu - cielovú stanicu lanovky a kopu ľudí, ktorí sa odtiaľto spúšťali dolu kopcom s padákmi a potom sa v hlúšikoch vznášali vo vzduchu. Po ďalších 20 minútach skalnatého chodníka (na moju veľkú radosť) sme dorazili na vrchol. Chvíľu sme si posedeli pod mega krížom, potom som spravila dve panorámy a pokochali sme sa pohľadom.
Hladní sme zišli späť k stanici lanovky, zjedli sme všetko, čo batoh dal a aby sme ušetrili kolená zo strmej cesty dolu, k autu sme to zobrali lanovkou.