Detská izba

Pred nedávnom som v Oliviinej izbe namaľovala na stenu strom, nech to tam má veselšie. Maľovala som pre istotu vodovkami, aby sa to dalo pri najhoršom umyť. Ale dopadlo to celkom dobre, tak časom k nemu možno pribudnú aj nejaké zvieratká. O tom, že Oliviu presťahujeme do vlastnej izby sme rozmýšlali od vtedy, ako sme jej uzatvorili postieľku a znížili dno na najnižšiu úroveň, ale akosi ma od toho odrádzali dve veci. Bála som sa, že keď k nej budem musieť ísť v noci do izby, aby som ju nakojila, prebudím sa na toľko, že nebudem vedieť zaspať. A potom mi prišla taká maličká a nevedela som si predstaviť, že nespinká vedľa mňa. Ale Olivia začala byť citlivá na ruch. Spať sme chodili po špičkách, Andrej si chystal veci na ráno vo vedľajšej izbe. Keď sa niekto z nás pohol v posteli, ona sa zamrvila tiež a v noci sa zobudila aj štyri či päťkrát a nie vždy sa dala ukecať, aby spala hneď ďalej. A tak som viac bdela ako spala, až som tak pred týždňom ráno pozbierala zvyšky svojej energie, z posledných síl som si vyčarovala úsmev na tvári a povedala som Olivii, aby sa tešila, že už môže konečne spinkať vo svojej izbičke a nikto ju nebude pri tom rušiť. Presunuli sme spolu jej postieľku a potom sme preskúmali, čo všetko má v izbičke. Prvé tri noci som k nej chodila ako na klavír, ale vždy keď som sa vrátila naspäť do spálne v momente som nerušene zaspala. Teraz sa budí raz alebo vôbec a ja som dokonca schopná ráno vstať vyspatá skôr ako ona.

Zdieľať