Opäť začala škola, tento rok už aj s Dominikom. Do školy si hrdo vykračoval s taškou aj s kornútkom pomaly väščím ako on sám. Rýchlo zistil, kde čo je, ako to funguje s obedmi a že cez pauzy sa dá hrať vonku. Úlohy si zatiaľ robí rád a sám hneď po škole. Najlepšie je ho nechať kým ich spraví a až potom ich s ním prejsť. Nová situácia, únava aj nadšenie v ňom spôsobila doslova vybuchovanie emócií. Veľakrát sme za to nemohli ani my, len si spomenul, že v úlohe mal niečo robiť farebnou ceruzkou a nie obyčajnou a už okolo neho všetko lietalo a hneval sa. Našťastie ho to prešlo. A ešte mal zabúdaciu asi dvojtýždňovú fázu, počas ktorej prišiel domov každý deň bez niečoho, bez čiapky, bez svetra, bez flašky, s prasknutou krabičkou na desiatu. Už sme len rozmýšlali, čo sa ešte dá zabudnúť. Niekoľkokrát sme utekali aj po zabudnuté zošity, aby mohol robiť úlohy. Ale našťastie ho prešlo aj to a stal sa z neho tak nejako veľký školák.
